Synectar One – deň tretí
Stále sme nažive, aj po troch dňoch!
Pavol
Opäť nahradené jedno jedlo – raňajky a opäť som to pomixoval ručným mixérom. Tentokrát som sa rozhodol zaexperimentovať s príchuťou, do Synectaru som si prisypal pár lyžičiek škorice (Cassia, Ceylónska ešte len čaká na pomletie). Škorica to jednak príjemne zafarbila (pripomínalo mi to škoricovú zmrzlinu) a jednak bola chuť veľmi zaujímavá. Nie príliš výrazná ale zároveň dostatočná na ozvláštnenie od klasickej chute. Tento experiment teda vyšiel.
Jedol som znova za pochodu, pocity približne rovnaké ako včera. Žiaden ťažký pocit, žiadna ospalosť. Celé jedenie trvalo asi pol hodinu. Vnútornosti sú u mňa taktiež už kľudnejšie, tichšie.
Ako som spomínal predošlé dni, spočiatku mi pomerne nesedela konzistencia. Všimol som si ale zaujímavú vec, ktorú som začal robiť nevedomo a asi súvisí hlavne s psychikou. Dúšok Synectaru neprehĺtam hneď, ale držím ho nejakú dobu v ústach a akože prežúvam – kúšem čiastočky Psyllia. Tým pádom asi nejako “klamem” mozog a takto “požutá” kašovitá zmes sa mi prehĺta oveľa ľahšie.
Zvyšné dve jedla boli normálne, jedol som ale menej ako obyčajne.
Juraj
Spal som asi 7 hodín. Raňajky som mal klasické, pevné. Na obed (12:30) som si dal Synectar z dávky, ktorú sme namiešali dnes. Samotné miešanie trvá asi pol hodinu a miešali sme na 4 dni dopredu (2 dni pre jedného).
Použil som polovicu vanilkového a polovicu neochuteného proteínu, a nápoj je síce stále sladký, ale znesiteľnejší (hlavne z dlhodobého hľadiska) ako čisto vanilková verzia.
O 17:00 som už bol hladný, ale nejako som sa pozabudol pri robote, takže ďalší Synectar som si dal až okolo 19:00, keď už najväčší hlad “odišiel”. Tu som ozaj ocenil rýchlosť, akou si viem “navariť” toto jedlo – do troch minút som opäť bol pri robote a popíjal. Zvykol som si piť Synectar pomaly, takže keď som dopil asi tri štvrtiny, bol som som už pomerne zasýtený.
Zvyšok som dopil až okolo pol jedenástej, čiže tento večer som nebol vôbec hladný (narozdiel od včerajška). Takže možno je trik dlhotrvajúceho zasýtenia v tom, že musím najprv prekonať ten najurgentnejší hlad (možno sa zatiaľ stiahne žalúdok?), a počkať kým sa najem – budem si to všímať.
Celý deň som sa cítil dobre, žiadne ťažkosti, žiadna ospalosť, ani taká klasická pojedlová.
Raňajší odpad v poriadku, dnes sú aj črevá trochu tichšie. Možno si môj tráviac trakt už zvyká.