Synectar One – deň 19

Zas tá vanilka… A cestovanie autobusom. Bez vanilky.

Pavol

Doplnené 17.11.2014
Ráno som vstával trošku skôr ako obyčajne (aj keď, pomaly zisťujem, že u mňa asi neexistuje “obyčajne”, len na budík a bez budíka. Dnes teda na budík), lebo som musel stihnúť autobus do Prahy, kam som smeroval na pražský Coffee Fest, zároveň pobehať kamarátov ale aj sa len poprechádzať po Stovežatej.

Cesta autobusom mi prišla ako ideálny spôsob ako otestovať Synectar v “reálnej prevádzke”, nakoľko netreba strácať čas prípravou jedla na cestu alebo nakupovaním Fornetti koláčikov alebo bagiet na autobusovej stanici. A ešte aj ujo autobusár bude rád, lebo mu nenatrúsim na sedačku. Aj keď, keby som vylial, asi by sa tešil ešte menej. Ale našťastie som nevylial.

Čo mi však z počiatku nenapadlo bola pomerne veľká hlučnosť tohto spôsobu jedenia, pretože shaker treba pri nie súvislom jedení pred každým sústom pretriasť. A keď nikto v autobuse nekričí tak to špliechanie a búchanie kovovej guličky celkom počuť. Ale tváril som sa, že tak to má byť a nikto sa nesťažoval. Ale v noci by to bolo asi trochu horšie.

Ako som tak mal pol Synectara v sebe, začalo ma pichať pri srdci. Infarkt som znovu vylúčil (som zvedavý, čo budem robiť, keď ho raz dostanem naozaj) a zhodil som to na nepríliš zdravú polohu sedenia v autobuse s tým, že “to bude od chrbtice”. Ako som sa neskôr dočítal, išlo o jeden z ďalších symptómov kyseliny (refluxu), čo ma dosť zosmutnilo, lebo v shakeri bola len základná verzia Synectaru, bez prísad. Takže príčinu budem musieť hľadať v hlavných zložkách alebo v spôsobe jedenia. Alebo je možná ešte fyziologická príčina (Hiatus hernia), čo zatiaľ vylučujem, keďže doteraz som kyselinu mával iba veľmi sporadicky.

Po 4 hodinovej ceste som sa prešiel asi pol hodinu po Prahe a po malých dúškoch som dopíjal Synectar. Žalúdok som mal pocitovo plný, ale stále som sa cítil hladný. Musel som si teda kúpiť bagetu a až následne sa dostavil pocit nasýtenia. Predpokladám, že to celé bolo následkom low-carbovitosti našej receptúry. Pri doplnení cukrov bagetou zo Subway hlad odoznel a následne som jedol až večeru.

Stolica bola dnes mimo normálu, keďže som bol pomerne zapchatý (možno stres z cestovania) a v autobuse sa mi podarilo zanechať iba pár malých vzoriek typu 3 Bristolskej škály (autobus do Prahy je vybavený WC).


Praha cez filter

Keď už cestovateľské zápisky, tak aj cestovateľská fotka. S hip filtrom.


Juraj

Keďže už včera mi došiel draslík, musel som si na raňajky zaliať jeden zo starších Synectarov – ten čisto vanilkový. Ešte som mal totiž nejaké nedojedené v krabici, ktoré som zanedbal hneď ako dorazil konopný proteín. No, čo už by som k tomu povedal – dosť sladké a vanilkové.

Potom som šiel k zubárke (že či mi tá vanilka nerozožrala zuby), a akurát mi povedala, že jeden dolný zub mám stále mliečny a že sa mi časom vykýve, aj keď to môže byť aj v päťdesiatke.

Na obed opäť vanilkový Synectar. Poobede sme šli vyzdvihnúť potkana z potkanskej nemocnice, kde bol na operácii. Teraz vyzerá trochu ako Frankenstein, ale ináč je milý.

Asi ste si všimli, že v podstate ani nemám o čom písať – čo je znakom toho, že už som si na Synectar tak zvykol, že sa mi v podstate nedejú žiadne neočakávané veci. Všetko je v úplnom normále, stolica v pohode a ani plyny sa nevracajú (tento víkend nemám kukuricu).

Synectar One - deň 18
Synectar One - deň 20