Synectar One – deň 18
Čakanie na draslík a koncept šniclárne.
Pavol
Možno to zvládnem dnes napísať aj z telefónu. Juraj napísal (trošku nižšie), že kde som (a budem), ták musíte dočítať do konca aby ste sa dozvedeli.
Synectar bol dnes (naše logy píšeme o deň pozadu, tak preto možno trochu časová neistota) na raňajky, v zjednodušenej verzií a kyselina nebola. Takže experiment je zatiaľ úspešný, postupne budem pridávať v ďalších miešaniach prísady a snáď zistím, z čoho mám kyselinu.
Kamarát Šimon nám ponúkol výmenu Many za Synectar, tak dnes sme mu dnes miešali ochutnávkové balíčky. Ešteže už nemáme kontroly na hraniciach, lebo inak neviem neviem.
Juraj
S malou dušičkou som si ráno namiešal poslednú dávku konopného Synectaru – poslednú preto, že ešte stále nedorazil hlúpy draslík z Ameriky. (Samozrejme, že aj napriek tomu si budem robiť Synectar, no bez draslíka to vidím na okamžitý vysoký tlak!!).
Do ranného Synectaru som si opäť rozmixoval jablko a tentokrát som použil iný tyčový mixér. Má tam také malé ostré zúbky v strede, ktoré to jablko okamžite rozbrblali na kašu. Chuť tak ako včera úplne skvelá.
Obed – štvrtkový šnicel. S tým sa nedá nič robiť. Akurát som pritom rozmýšľal (ohoho) – teraz sú v Bratislave veľmi populárne burgrárne, neuchytila by sa aj čistá šnicláreň? Teraz nemyslím steakhouse, také tu máme, ale skôr obyčajná rezniareň plná rezňov blízkych ľuďom. Možno by na začiatok stačil aj jeden výborný rezeň. Čo myslíte?
Na večeru opäť konopný Synectar a tri pivá, a život gombička. Nehovorím, že ma po druhom pive nechytila chuť na burger, keď už som nad tým cez deň uvažoval, ale vydržal som a ráno som bol rád.
Oh, a mimochodom – Palo odišiel na víkend na voľáky festival kávy, alebo niečo také, takže predpokladám, že to cez víkend budete musieť vydržať iba so mnou a mojimi top nápadmi.