Synectar One – deň piaty
Poštvrtkové postpivné prežívačky so Synectarom.
Pavol
Vstával som trochu neskôr ako obyčajne, s miernou IPA pachuťou v ústach, ale všetko ostatné bolo v poriadku, v norme. Stolica optimálna.
Mal som ale trochu pomalší rozbeh do dňa a kým som sa dostal k jedlu bolo už asi 11.30 a bol som pomerne dosť hladný. Namiešal som si teda Synectar s kombináciou tekvicový a olivový olej (nemal som chuť na nič výrazné ani inovatívne).
Dnes som mal homeoffice, čiže tentokrát som jedol po sediačky pri počítači, žiadne tažkosti pozorované prvý deň sa ale nedostavili, takže asi bolo len treba si trochu zvyknúť.
Popíjal som Synectar asi polhodinu, jedna štvrtina mi ešte ostala na dne, tú som dopil o ďalšiu pol hodinu. Čo ma však nemilo prekvapilo bol neutíchajúci pocit hladu, čo som predošlé dni nemal. Zvyšok dňa som sa teda dotláčal tuhou stravou, stále som však mal mierny pocit hladu, takže to asi nebolo spôsobené „nedostatočnosťou“ Synectaru ale prechodne zmeneným stavom môjho žalúdka.
Iné zaujímavé pozorovania v tento deň neboli. Jedine pekná abstraktne vyzerajúca kombinácia oleja a prášku (áno, už druhý deň, ale z iného uhla! A s iným olejom!)
Juraj
Raňajky som mal klasické, ale neskoré, kvôli onomu spomínanému pivu včera, ktoré sa samozrejme “trochu” natiahlo, takže už od rána som sa necítili príliš dobre. Raňajšie zadnicové produkty však boli úplne normálne – bol som rád, že včerajšia zmena typu bola len dočasná.
Na obed Synectar, všetko bez problémov, zasýtil. Niekedy okolo piatej som si musel ísť na chvíľu ľahnúť, lebo som bol fakt unavený, a spal som asi hodinku. Zobudil som sa ešte rozbitejší, cítil som sa až chorobne – boleli ma svaly na rukách (žeby som v spánku benchoval a ešte aj nesprávne?).
Dal som si Synectar aj na večeru, a zhruba tak o hodinu som si uvedomil, že sa cítim už oveľa lepšie a aj svaly ma prestali bolieť. Čím však nechcem Synectar propagovať ako všeliek, hehe. Neskôr ma ešte prepadol hlad, ktorý bol síce znesiteľný, no doprial som si prvý tohtotýždňový snack – varenú kukuricu (ktorú aj tak treba zjesť kým sa nepokazí!).