Synectar

Tri týždňe prebehli. Alebo aj päť. Hlavne, že sme späť.

Juraj

Vianočný týždeň so Synectarom prebehol vskutku rýchlo, tak rýchlo, že už ani neviem čo sa vtedy stalo (a nie, vôbec to nie je tým, že píšem log s trojtýždňovým oneskorením!). No proste som ten Synectar pil, pil a pil (áno, dokonca aj dvadsiateho štvrtého – aj keď nie tak hardcorovo ako Joylent) a všetko bolo idylické.

Pomaly začínam mať pocit, že aj konopný vanilkový Synectar je trochu príliš sladký. Možno je to len psychologické. Každopádne som začal experimentovať s rôznymi pomermi neochuteného a vanilkového proteínu v Synectar Hemp a zistil som, že môžem množstvo vanilkového s kľudom znížiť o 35% a je to stále celkom jedlé. Postupne tak asi budem znižovať množstvo vanilkáča.

Vymiešal som si tiež Synectar Hemp unflavoured, t.j. úplne bez vanilkáča, ale to mi vôbec nechutilo.

A ide sa na chatu…aspoň v mojich snoch

Na tradičnú koncoročnú chatu som pripravil aj nejaké tie vzorky pre osadenstvo, ktoré som nakoniec rozdal aj tak až na poslednú chvíľu. Škoda, mohol som tento moment využiť a priotráviť celú chatu svojimi práškami, hehe.

Silvestrovský týždeň som naplnil experimentovaním s rôznymi pomermi vanilkáča a neochuteného proteínu. Dospel som až ku 50% zníženiu množstva vanilky, pričom prvý krát mi to veľmi nešlo dole krkom, no s postupom času som tam opäť začal cítiť tú sladkosť a už je to v pohode. Dúfam, že na tomto mixe vydržím nejakú dobu, a potom sa prípadne pustím do ďalšieho znižovania.

Vyrobil som si milú tabuľku, ktorá nám pomôže pri hľadaní nových multivitamínov – súčasné Kirklandy totiž nie sú úplne ideálne, najmä z toho hľadiska, že obsahujú viacero vitamínov a minerálov, ktoré v našom recepte nepotrebujeme (pretože ich získavame z iných ingrediencií). Najlepšie by teda bolo nájsť také, ktoré majú len to, čo nám treba, prípadne preskúmať možnosti namiešania vitamínov na mieru nejakou spoločnosťou. Isto také sú. Jediná výhoda Kirklandov v súčasnosti je tá, že su skutočne lacné.

Vitamínový stôl…hm, tento „vtip“ funguje asi len v angličtine

Pri novoročných petardoch aspoň nikto nepočul moje plyny. (Teraz seriózne: nejakú zvýšenú plynnatosť už nepociťujem). Čoraz viac ma chytá chuť tlačiť činky, tak dúfam, že mi to aj nejakú dobu vydrží, lebo to by bolo pekné novoročné predsavzatie.

Jedenásty týždeň som mal, priznám sa, menej Synectaru ako predtým, v priemere tak možno raz za deň. Zároveň bolo treba viac zamakať na inom projekte, lebo sa začal hemžiť deadlinami, preto som sa ani nijako neposunul v hľadaní multivitamínov či podrvených konopných semiačok (ktorými by sme mohli nahradiť istú časť oleja, ako som už asi spomínal). Aspoň sme updatli náš recept na DIY Soylent stránke, a rozdelili ho na dve verzie – 1800 kcal a 2000 kcal. Konopné verzie sa tam nenachádzajú, keďže sú stále vo vývoji, aj keď ja osobne pijem v podstate len tie a mám ich radšej (konkrétne si fičím na konopnej 1800vke). To mi pripomína, že ešte musíme aktualizovať nutričné informácie tu na blogu.

Zároveň sme trošku riešili obaly, lebo jeden náš doterajší ziplockový priesvitný sáčok sa mi roztrhol v ruke a vo všeobecnosti by bolo lepšie baliť do nepriesvitných obalov – pri dlhodobom skladovaní na nie tmavých miestach môžu mikronutrienty degradovať vplyvom svetla, čo by určite nepotešilo prepperov bez špajze či pivnice (ha, ha). Objednávka na zopár sľubných kúskov je už na ceste, takže sa teším na tú inception, keď budem z balíku vybaľovať obaly na balenie Synectaru.

Nasledujúci týždeň zavŕšil prvý štvrťrok Synectaru, ani sa mi nechce veriť, že to už je tak veľa. Dorazili oné obaly, a sú celkom milé, papierovo vyzerajúce s takým strieborným vnútrajškom a dobrým kvalitným zipom. Hneď to celé vyzerá profesionálnejšie. Už by to chcelo len ten malý prístroj na tepelné uzatváranie takýchto obalov. Hmm, ktovie či by na to nestačila aj obyčajná žehlička?

Produktová fotografia urobená mojou zubnou vŕtačkou

Na rôzne odporúčania z komunity i z okolia som si v obchode kúpil sladkú smotanu, že však vyskúšam, ako by asi chutila v Synectare. Vlial som asi polovicu vychladeného kelímka do shakera spolu so Synectarom, olejom a vodou, a skúsil to celé vymiešať za pomoci tyčového mixéra. Samozrejme, že z toho nevzniklo nič úžasné, žiadna šlahačka ani zrazu koláč, čo sa asi dalo aj čakať. Chutilo to však pomerne fajn, tak nejak mliečne a šlahačkovo. Celé mi to prišlo také nejaké „tlstšie“.

Druhú polovicu kelímku som využil pri ďalších raňajkách tak, že som nalial smotanu rovno na suchý prášok a toto vymixoval. Tentokrát vzniklo niečo ako smotana, alebo skôr taká čudná hustá brečka, ktorá by sa dala normálne natierať na chleba alebo na koláč – normálne Synectarová nátierka, či plnka. Na počudovanie bola aj pomerne chutná. Bohužiaľ, ponáhľal som sa do roboty, takže som ani nenarobil fotky a nátierku len zalial olejom a vodou a rozmixoval, čím som dostal niečo podobné ako pri prvom pokuse so smotanou, akurát oveľa horšie rozmixované. T.j. nerobte to. Každopádne sladká smotana vyžaduje precíznejšie preskúmanie (aj väčšie množstvá).

Deadlinovačky trinásteho týždňa ma opäť odstavili od experimentovania, zato som však opäť miešal a balil väčšie množstvo Synectaru pre známeho. K obalom sme doobjednali nepriesvitné PET fľaštičky na olej, takže to už vyzerá celé pro – hej, to sú tie na fotke vyššie. Začal som si zháňať rôzne multivitamíny po internetoch aj keď zatiaľ som si len poodkladal linky, detailne sa na ich nutričné hodnoty pozrieme keď bude na to čas. Palo mi k tomu poslal stránku Labdoor, o ktorej som si potom čo-to čítal na internete, a vyzerá celkom legitímne – máte s ňou nejaké skúsenosti?

Do nového roka vám prajem, aby ste mali srandu.

Na, tu máte niečo z čelade krkavcovitých (myslím…), keďže tie sú všetky super

Pavol

Blog sme poslednú dobu parádne zanedbávali (posledný post vyšiel pred vyše mesiacom) a ja som spolu s tým trochu (dosť) zanedbával aj konzumáciu Synectaru. Do určitej miery to bolo spôsobené aj prebiehajúcimi vianočnými sviatkami, počas ktorých bolo (aspoň v našej rodine) už tradične veľa jedla kadejakého druhu.

Zároveň bolo viac voľného času a častejšie sa jedlo vonku, v podniku, a zatiaľ neviem o žiadnom (aspoň na Slovensku) v ktorom by predávali nejakú napodobeninu Soylentu alebo priamo Synectar (čo sa však môže čoskoro zmeniť).

Konzumácia Synectaru teda pred Vianocami, počas nich a aj tesne po nich u mňa stagnovala na veľmi nízkej úrovni (okrem iného som bol aj lenivý miešať si pre seba), ale úplne bez práškového jedla som nebol. S Jurajom máme rozpracované už dlhšie avízované ochutnávky rôznych iných práškových distribúcií, čiže som aspoň čo-to pokoštoval a pomaly aj začínam znova dostávať chuť na Synectar. Tentoraz sa asi pustím po stopách Juraja a začnem objavovať konope. V podobe konopného proteínu, samozrejme.

Vidím, že umenie prešpikovať text poznámkami v zátvorkách sa len tak nezabúda (aspoň každý uverí, že text som písal naozaj ja). A som zároveň rád, že som sa po dlhej dobe do toho trochu znova obul, oprášil svoje imaginárne pero a nechal sa niesť na vlnách inšpirácie v mori myšlienok a metafor.

Hlavy búchajú (po nálete môjho slovného bombardéra)

Ako správny hejter (po slovensky asi „nenávistník“) sa viem vcítiť do kože ľudí, ktorí objavili náš blog v „období ticha“ a mysleli si (alebo dokonca si stále myslia!), že sme zo Synectaru umreli. Počas nášho, ako Juraj spomínal, už štvrťročného objavovania sveta práškových jedál sme stretli viacero blogov zameraných na túto problematiku, v konexte skúseností na vlastnej koži, ktoré boli po pár článkoch (viackrát to vyzeralo ako obdobie do 3 týždňov) opustené, umŕtvené. A sami sme si mysleli (a dokonca si stále myslíme!), že títo blogeri z práškov jednoducho umreli.

Ak mal teda nejaký práškový bádateľ takýto pocit aj o našom blogu, chcem mu touto cestou odkázať, že „Ne-ne-ne!“ a zároveň sa aj všetkým ostatným čitateľom zdôveriť, že znova píšeme, pijeme (Synectar), testujeme a chystáme nové veci.

Presne tak.