Synectar

Aké je to mať celý byt zaprášený a za odmenu piť kriedu.

Juraj

Prišla nám zásielka z nášho hlavného zdroja proteínov, vločiek a iných večierkových dobrôtok, aby sme boli adekvátne zásobení na spomínanú veľkú vymiešavačku.

A tak sme sa jedného večera stretli u mňa doma, povysávali potkany a plesne a dali sa do váženia. Miešali sme 4 verzie Synectaru – Synectar One unflavoured, Synectar One vanilla, Synectar Hemp unflavoured a Synectar Hemp vanilla. Recepty sme zároveň upravili z našich diétnych 1800 kilokalorií na tradičných 2000, keďže tak si to priali naši prví testeri. Takto sme nabalili dokopy 26 dní Synectaru a k tomu hromadu absolútne legitímne vyzerajúcich malých sáčkov so soľou (nech si ľudia môžu zvoliť, či chcú soľ alebo nie – ja osobne požívam Synectar bez soli, keďže zvyčajne býva moje tretie jedlo slané). Nuž, trvalo to pomerne dlho a zostal po tom zaprášený byt a kašlajúce potkany, ale ináč to bola celkom zábava.

Zároveň dorazila zásielka ingrediencií z lokálnych slovenských eshopov, konkrétne srvátkový proteín neochutený, instantné ovsené vločky a konopný proteín. Rovno sme to všetko zmiešali dokopy a zbúchali si tak konopný neochutený „Slavnectar“, dúfajúc že po vypití nebudeme musieť hodinu slavsquatovať na záchode.

Nuž, takto namiešaný Slavnectar rozhodne pení, ale to sa cení. Väčší problém je, že som mal pocit, že pijem kriedu – úpne čudný suchý pocit v ústach ako keď olizujete školskú tabuľu alebo doma omietku. Zodve lyžičky kakaa to fixli, ale aj tak to nie je starý dobrý Synectar. Zároveň však treba povedať, že vločky sú naozaj instantné (úplne sa rozpustili) a konopák je taktiež jemnejší a teda sa menej usadzuje. Zostáva nám teda zistiť, ktorý ingredient obsahuje onú kriedu – osobne upodozrievam najmä susedove mikrovlny a srvátkový proteín.

A aby toho nebolo málo, ešte nám z Ameriky dorazil prvý ochutnávkový balíček plný dobrôt, ale o tom hádam napíšeme (ne)jeden samostatný článoček.

Zvyšok času bolo všetko super, stále žijem a jem Synectar 2x denne. Budúci týždeň bude tiež pomerne „zaprášený“, cestujeme totiž do Brna vymienať vzorky a skúsenosti.

Pavol

Minulý týždeň som svoju chuť experimentovať s chuťami inšpiroval japonskými výmyslami o zložke chuti „umami“. Jedná sa o akúsi piatu chuť – spolu teda sladké, slané, kyslé, horké a umami. Slovo umami má japonský pôvod a dalo by sa preložiť (mnou, ako odborníkom na Japončinu) ako „chutná“ prípadne „príjmená“ chuť. Táto chuť je izolovaná ako glutaman – známy strašiak zdravia nachádzajúci sa napríklad vo vegete. Medzi jedlá obsahujúce túto chuť patria paradajky, rajčiny, ančovičky alebo sójová omáčka.

A práve sójovku som si vybral ako príchuť do Synectaru v jedno ráno. Nakoľko popri chuti umami je podstatnou zložkou sójovej omáčky aj chlorid sodný, kuchynskú soľ som už do Synectaru nepridával.

Sójová omáčka zvýraznila Synectar jednak vizuálne (mimochodom veľmi podobne tekvicovému oleju) a jednak chuťovo – pridala slanosť a chuť Synectaru mierne zaguľatila. Zároveň sa mi zdalo, že aj sladkosť je trochu zvýraznená oproti čistému Synectaru, neskôr som sa však dočítal, že umami by sladkú chuť zvýrazňovať nemalo. Ale ja viem lepšie.

Zvyšné Synectare týždňa (boli ešte 2) som dochucoval kakaom, ktoré ostáva mojou najobľúbenejšou prísadou.

Ako už Juraj spomínal, taktiež sme miešali väčšiu dávku v rôznych príchutiach, aby sme mali čo vymieňať za iné práškové jedlá, prípadne dávať na ochutnanie kamarátom. Rozhodol som sa preto vyskúšať verziu s konopným proteínom, ktorú som doteraz nemal ako samostatné jedlo. Ktovie, či je to zmenou alebo je konopná verzia naozaj chutnejšia, ale vyhovovala mi viac ako verzia čisto srvátkovo proteínová, dokonca mám pocit, že kakao v nej ešte lepšie vyniká (tým pádom je asi vynikajúce).

Týždeň sme zakončili zaujímavou večernou diskusiou s našim novým „práškovým kamarátom“ a chystaním sa na cestu do Brna (report čoskoro).