Príbeh, časť 2.
Ako sme našli britský DIY recept, lamentovali nad makronutrientmi, rozhodli sa pre ten správny pomer a upravili si recept na mieru.
Predošlý diel – Príbeh, časť 1.
…
Naozaj to neskúsime?
Čoby nie!
Asi sme mali nejaké lepšie obdobie (hádam sme dlho nezachraňovali svet, ani nič podobné) alebo len bolo veľa roboty a teda bolo treba prokrastinovať. Ale tentokrát sme sa do toho naozaj pustili.
Rozhodli sme sa teda, že si to pomocou editora na stránke skúsime zbúchať sami. Toto rozhodnutie trvalo asi 10 minút, kým som nevyhlásil, že „to je moc zložité“ (koľké to prekvapenie) a kým Juro nezachránil situáciu s tým, že „Aha, toto je z Británie, to by sa hádam dalo zvládnuť“.
Čísla ale nejako nesedeli. Všimli sme si, že nie je dôležitý len recept, ale aj tzv. „nutričný profil“ na ktorý je daný recept nastavený. Teda hlavne pomer kalórií prijatých zo základných zložiek potravy – tzv. makronutrientov (múdre slovo pre trojkombo cukry, bielkoviny, tuky).
Základný profil (z ktorého vychádzajú Soylent aj Mana) má pomer kalórií (resp. kilokalórií, ale každý to kilo nejako vynecháva – kilo sem, kilo tam, čoby nie) niekde okolo 50% cukry, 30% bielkoviny, 20% tuky.
Toto číslo, resp. kombinácia čísel sa nachádza (mimo iného) v „národných“ nutričných tabuľkách. Je veľmi podobné v Amerike aj na Slovensku. A práve číslo z týchto tabuliek sa berie ako smerodajné, aj napriek tomu, že vypočítané hodnoty su veľakrát pomerne staré a nezodpovedajúce našim aktuálnym poznatkom o zložení stravy. (Tomu, prečo sú tie tabuľky a údaje v nich také, aké sú sa určite v blogu ešte plánujeme venovať).
Ale!
Prednedávnom sme mali fázu „keto“ a „low-carb“ stravovania, kedy sme jedli „keto ovocie“, ale potom už vlastne nie, lebo nebolo dostatočne low-carb a tak sme presedlali na tvarohy, tuniaky a podobné šmaky pre tvrdých chlapov. To nám, mimochodom, tiež dlho nevydržalo (ešte to stále niekoho prekvapuje?).
Ale nejaké myšlienky a poznatky nám z toho ostali a teda sme si ako správni moderní muži povedali, že to bude low carb.
Jednak sedíme celé dni pri počítači, čiže tých kalórií až tak veľa nespálime (tu by sa možno hodil vtip o klikoch a myši, ale asi by to vyznelo trápne. Ale keby som sem nedal nič tak by tu nebola poznámka v zátvorke a to by bola škoda.) a jednak „bububu cukor škodí“. A potom sme ešte našli tuto toto a povedali sme si, že nakoľko sme to dáki tí bodybuilderi (aspoň pri pive teda vieme koľko by sme tlačili na benchi) tak „momentálne nám stačí maintenance“. Alebo ako sa to u nás v posilke hovorí – udržovačka.
V britskom recepte, od ktorého sme sa odpichli, však väčšina kalórií pochádzala z proteínov a na chudnutie (ako píšu na bodybuilding.com – weight loss) sa momentálne necítime. A ani to nepotrebujeme!
…
